Máte strach z terénu? 5 rád ako na kontaktnú kampaň

V minulom článku o billboardoch a ich úlohe vo volebných kampaniach som tvrdila, že billboardy síce pomôžu sa zviditeľniť, samy osebe vám však voľby určite nevyhrajú. V skutočnosti si dobre vedená kampaň vyžaduje starostlivo zvážený kampaňový mix rôznych taktických nástrojov, z ktorých svojou efektivitou najviac vyniká kontaktná kampaň v teréne.

Volič skôr uverí politikovi, ktorého stretne osobne a podá si s ním ruku ako niekomu, koho vyšperkované vizuály sa mu zobrazujú akurát tak v internetovom prehliadači. Kontaktnej kampane sa však kandidáti často stránia.

Prečo? Áno, správne. Pretože je to snáď najťažší nástroj predvolebnej agitácie. Je časovo náročný a najmä, väčšine ľudí, nielen tým uchádzajúcim sa o verejnú funkciu, padne ťažko vyjsť zo svojej komfortnej zóny, ísť s kožou na trh a začať oslovovať a zhovárať sa s úplne cudzími ľuďmi. Politickí kandidáti navyše musia ľudí, ktorí sú nezriedka podozrievaví či bez záujmu, trpezlivo presviedčať, prečo by mali dať hlas práve im. Introverti sa už len pri tejto predstave striasajú a zatvárajú do skrine.

Mám však dobré správy. Táto bolesť, zvlášť, ak si ju doprajete systematicky a pravidelne, stojí za to. Možno sa vám dokonca časom zapáči. A najmä, na jej utíšenie tu mám pre vás niekoľko užitočných tipov, ktoré vám utrpenie z kampaňovania v teréne, či už budete chodiť od dverí k dverám, alebo stáť s letákmi ráno na zastávke, aspoň trochu zmiernia.

1. Pripravte si otváraciu hlášku

Predtým, než vyrazíte do terénu, si starostlivo pripravte hlášku, ktorou sa ľuďom predstavíte a predáte v niekoľkých vetách. Najlepšie do 30 sekúnd. Takzvaný elevator pitch by mal pozostávať z toho, že v tomto poradí poviete:

Svoje meno a priezvisko: „Volám sa Meno a Priezvisko.“
O čo vám ide: „Kandidujem ako krajská poslankyňa v týchto župných voľbách.“
Čo je váš cieľ: „Chcem docieliť, aby mal kraj o štyri roky o stovku kilometrov ciest viac.“
A čo od dotyčného občana potrebujete: „A potrebujem práve váš hlas, aby sa mi to podarilo.“

Pripravenú hlášku si poctivo nacvičte pred zrkadlom, aby ste si boli sami sebou istí, keď ju budete používať.

2. Vezmite si so sebou parťáka

Vo dvojici je to vždy ľahšie. Zvlášť, ak si vezmete so sebou niekoho, koho miestni poznajú. Rešpektovaného a žoviálneho športovca, umelca či človeka aktívneho s mládežou. Ak chodíte od dverí k dverám, prípadne stojíte na ulici, ľudia budú náchylnejší vám otvoriť, či sa pri vás pristaviť a vypočuť si vás, ak budete s niekým, koho poznajú a majú v úcte. Dajte si však pozor, aby ste si so sebou nevzali osobu s negatívnym imidžom, v takom prípade by vám tento krok skôr uškodil.

Kampaň Lenka Balkovičová za primátorku, 2014

Kampaň Lenka Balkovičová za primátorku, 2014

3. Networkujte ako Truman

Keď sa demokrat Harry Truman uchádzal o znovuzvolenie za amerického prezidenta, bol absolútnym outsiderom volieb. Neverili mu ani vlastní. Sám sa podceňoval a kade chodil, tam ponúkal svoje miesto na kandidátke iným spolustraníkom.

Naveľa sa vzchopil, zapracoval na svojej zakríknutej a kŕčovitej rétorike a vybral sa vlakom križovať krajinu. A najmä, stretávať sa a hovoriť s ľuďmi. Komunikoval s nimi ako jeden z nich, bez komplikovaných slov a zbytočných formalít. Raz či dvakrát dokonca vyšiel na vlakovú plošinku v župane. Na každú návštevu sa svedomito pripravil. Jeho tím mu predom pripravil zoznam tém, ktorými dané mestečko žije a Truman ich v rozhovoroch využil. Ľudom dal pocit dôležitosti, zanechal v nich emóciu a vytvoril si puto. Potom už komunikovanie volebného posolstva a programu šlo ľahšie.

Aj vy sa pripravte vopred. Spravte si prehľad, čím aktuálne mesto či obec, v ktorých kampaňujete, žije a využite to v rozhovoroch. Má mesto futbalový tím, ktorý práve teraz vyhral nejaký turnaj? V tom prípade ste futbal hrávali aj vy, alebo ste naň za mlada aspoň chodili. Preslávilo sa mesto pestovaním hrozna? Ako tínedžer ste brigádovali vo vinohradoch. Ako to inak chodí dnes? Ešte takto mladí chodievajú na zber? Pretkajte vaše rozhovory s občanmi drobnými historkami, spojenými s mestom, kde kampaňujete a v ktorých zniete uveriteľne. Používajte pritom jednoduchý jazyk bez veľkých slov. Harry Truman to dal zo zakríknutého outsidera na prezidenta. Prečo by ste nemohli zažiť podobný príbeh?

4. Cieľte na svojich. A tých pripravte na svoju návštevu vopred

Kľúčom úspešnej stratégie je cielenie. Nemrhajte svoju energiu a čas na ľudí, ktorí voliť nechodia, prípadne určite nepôjdu voliť niekoho ako vy. Určite si svoju cieľovú skupinu a na ňu sa zamerajte. Ak už máte vytipované miesta, kde by sa vaši voliči mohli nachádzať a vašou taktikou je chodiť od dverí k dverám; navyše vám nechýba ani zoznam adries, ktoré sa chystáte navštíviť, dajte si čas a námahu a upozornite na svoju krátku návštevu vopred – prostredníctvom pošty.

Vhodné je poslať napríklad pohľadnicu, na ktorej bude z jednej strany vaša fotografia so sloganom a pozíciou, o ktorú sa uchádzate a na druhej strane oslovenie, pár stručných viet vysvetľujúcich, kedy sa zastavíte a prečo. Nesmie chýbať váš vlastnoručný podpis. Adresa a oslovenie by mali byť tiež napísané rukou, s tým vám však pomôžu aj členovia vášho tímu či dobrovoľníci. Dajte si záležať, aby táto pošta dorazila k adresátovi pred tým, ako u neho vy sám. Táto technika je síce časovo a finančne náročnejšia, pomôže vám však prekonať prvotnú bariéru pri klopaní na cudzie dvere. 

5. Dajte si každý deň merateľný cieľ

Predtým, ako začnete panikáriť pri predstave, ako oslovujete a rozprávate sa s ľuďmi, zmeňte svoj pôsob premýšľania. Nastavte si jasne merateľný cieľ, ktorý chcete dosiahnuť na konci dňa. Napríklad: na dnešnej obchôdzke navštívim 30 domov a aspoň v desiatich z nich sa ľudia budú zaujímať o ďalšie informácie. Tieto adresy si zaznačíte a určite ich obyvateľov budete opätovne kontaktovať. Tieto adresy si zapisujte, alebo používajte GPS súradnice ako naposledy strana CDU-CSL v nemeckých parlamentných voľbách. 

Pokiaľ stojíte na ulici a rozdávate letáky, prípady malé označkované darčeky, povedzte si: dnes rozdám toľko a toľko kusov a snažte sa, kým sa vám to nepodarí. Jack Kerouac síce tvrdil, že cesta je cieľ, no pokiaľ pri kontaktnej kampani myslíte skôr na cieľ ako na cestu, bude sa vám dýchať o trochu ľahšie.

V zásade platí: choďte do terénu s úsmevom. Ak sa stretnete s nesúhlasom či nezáujmom, určite sa nehádajte. Ak niekoho zaujmete, dajte im na seba kontakt, zaznačte si ten ich a pokračujte v obchôdzke. V závere si poviete, že to vlastne ani tak nebolelo.

Anna Šovčíková

Súvisiace Blogy