Návštevy

„Tak jo, teda, musíš zlepšit komunikaci a míň být nemocný.“ „No, dobrá.“ „A hlavně ne na konci měsíce, vole.“ Dvihnem hlavu od poznámok – vole? Chlapík sa v rovnakej chvíli zarazí tiež a pozrie sa na mňa. Som jediná žena v miestnosti. Evidentne nie celkom prirodzený prvok. Sedíme v malej prednáškovej sále veľkého výrobného závodu a hovoríme o tom, ako dávať kolegom spätnú väzbu. Je mi jasné, že „vole“ občas uletí a chlapi si musia poriadne dávať pozor, keď je s nimi za jedným stolom cudzia ženská.
To je to čaro práce konzultanta. Jeden deň trávim s chlapíkmi od podlahy, druhý s ľuďmi, ktorí majú na starosti logistiku veľkej firmy s matkou v USA a pobočkami na Filipínach, tretí s bývalými a budúcimi veľvyslancami. Iný je slovník, nálada, motivácia. Iné sú aj témy – nielen tie odprednášané, ale aj rozhovory počas obeda a pri káve.
Mám pocit, že spolu s nimi cestujem. Počas diskusií a cvičení mám možnosť spoznať množstvo pracovných prostredí. Riešime spolu vážne aj nevážne problémy, preberáme sa konkrétnymi príbehmi. Spoznávam na diaľku ich šéfov a kolegov. Predstavujem si ich pracovné stoly, dostávam sa spolu s nimi na porady, zdieľam ich reporty, náročné situácie, aj pocit, že svet sa rýchlo mení. Hľadáme spolu rovnováhu medzi prácou a časom pre seba a rodinu. Na chvíľu sa naše cesty stretnú a potom rozchádzajú. Alebo niekedy aj nie a pokračujú v stretnutiach na iné témy ešte niekoľko mesiacov.
Každý kurz je iný, každé stretnutie. Je fajn, ak majú spoločné jedno – cieľ tých, ktorí prídu a môj. Niečo sa dozvedieť, posunúť sa, inšpirovať. Podeliť sa o skúsenosti, pocvičiť tie, v ktorých sme dobrí a získať nové. Klop klop klop. Väčšinou to tak je. A aj to je to čaro práce konzultanta. Zhmotnené v taške s notebookom na sedadle spolujazdca cestou domov, ktorá býva po školení plná dobrého pocitu a príjemnej nálady zo zaujímavých stretnutí.

Marie Stracenská